Závisí prosperita štátu od výšky IQ jeho obyvateľov?

Autor: František Muránsky | 10.6.2016 o 11:06 | Karma článku: 3,69 | Prečítané:  189x

Množstvo autorov sa v minulosti snažilo vysvetliť, prečo sú niektoré národy, resp. štáty, bohatšie a iné menej. Vypracovali tak množstvo teórií od geografickej cez inštitucionálne, historické, koloniálne, kultúrne.

Medzi súčasné populárne teórie, ktoré sa snažia vysvetliť prosperitu či chudobu toho ktorého štátu, patria hypotézy, ktoré upozorňujú na prepojenie medzi prosperitou krajiny a inteligenciou jej obyvateľov. Podľa jednej z nich prosperita národov, resp. štátov, je kauzálne spojená s priemernou inteligenciou národa, rasy či etnickej skupiny. Teda národy, ktorých priemerné IQ je vyššie sú bohatšie a naopak. Spomeňme autorov Richarda Lynna a Tatu Vanhanana s ich kontroverznou knihou IQ and Wealth of Nation,  Richard Hernesteina a Charles Murraya s ich  knihou Bell Curve a v našom regióne známeho bývalého člena nemeckej centrálnej banky Thilla Sarazzina, ktorý svojou knihou  Nemecko pácha sebevraždu vyvolal v Nemecku prudké vášne.

Zdroj : National IQ Scores - Country Rankings

Iný pohľad na vzťah medzi IQ a bohatstvom krajiny je spojený s „intelektuálnou“ elitou. Kľúčovým faktorom, ktorý určuje prosperita krajiny, tak nie je priemerná výška IQ krajiny, ale výška IQ resp. sila „intelektuálnej“ t.j úzkej skupiny s najvyšším IQ. Podľa Rindermann a Thompson, Burhan a kol., Rindermann táto intelektuálna skupina má zásadnejší vplyv na prosperitu krajiny, než často spomínaná stredná trieda, a preto je dôležité túto skupinu identifikovať a podporovať.

Posadnutosť viacerých autorov kauzálnym vzťahom medzi veľkosťou priemerného IQ tej ktorej populácie, a takmer všetkým na čo si spomeniete, asi najlepšie reprezentuje ekonóm Garett Jones so svojou knihou Hive Mind. V nej tvrdí, že spoločnosti s vysokým priemerným IQ sú kooperatívnejšie, prosperujúcejšie, lepšie využívajú technológie a panuje tam menšia korupcia, ľudia s vyšším IQ sú trpezlivejší a empatickejší. Stačí tak zvýšiť priemerné IQ obyvateľov nejakej chudobnej krajiny, napr. lepším vzdelávaním a za pár rokov budú za vodou. Takže tak.

Mne najbližší pohľad na vzťah medzi IQ a prosperitou zastáva antropológ Joseph Henrich. Odmieta kauzálny vzťah medzi IQ a prosperitou a tvrdí, že to, že niektoré populácie v určitej krajine dosahujú lepšie výsledky v riešení IQ testov je skôr indikátorom modernizácie danej krajiny.

Gény vs. prostredie

Podľa spomínaných autorov Lynna, Hernesteina, Murraya, Sarazzina sú IQ testy presným meradlom inteligencie. Veľkosť IQ je tak silný indikátor úspešnosti v škole, či ďalšej kariére, je pevne zviazaný s dedičnosťou a len málo ovplyvniteľný prostredím. Proti týmto genetickým teóriám sa stavia psychológ Richard Nisbett, ktorý tvrdí, že žiadny gén, ktorý by predurčoval výšku IQ, sa nenašiel. Najsilnejší argument však proti teóriám, ktoré zdôrazňujú nemennosť IQ priniesol profesor James Flynn. Podľa neho prostredie, v ktorom sa človek nachádza, môže výrazne ovplyvniť výsledky v riešení IQ testov.

Flynnov efekt

James Flynn, profesor politológie a náboženskej filozofie z Nového Zélandu, pri porovnávaní hodnôt v inteligenčných testoch u holandských mužov zistil, že vzhľadom k predošlej generácii nastal „významný“ bodový nárast. IQ testy sa vždy po určitom časovom období „kalibrujú“ a sú teda relatívnou hodnotou. James Flynn sa rozhodol skontrolovať výsledky z celého sveta. V štátoch, v ktorých modernizácia začala na začiatku 20. storočia, ich populácie zaznamenali zlepšenie v riešení IQ testov v priemere o 3 body za každé desaťročie. Krajiny, ktoré začali s modernizáciou neskoršie, zaznamenali ešte prudší nárast. Čo znamená, že človek zo začiatku 20. storočia žijúci v USA s nadpriemerným IQ 130 na konci 20 storočia by v IQ testoch dosiahol sotva 100. A naopak, človek z konca 20. storočia, ktorý by vyriešil IQ test na priemerných 100 bodov, napr. v Holandsku, by získal ďalších 30 bodov podľa hodnotenia IQ testov zo začiatku storočia.

Čo vlastne IQ testy merajú?

Podľa zaužívaných konvencií psychológovia spájajú IQ testy s výškou ľudskej inteligencie. IQ testy zväčša obsahujú subtesty, ktoré analyzujú schopnosť priraďovať, triediť, hľadať podobnosti, generalizovať, schopnosť porozumenia textu či verbálne schopnosti, teda vo veľkej väčšine tieto testy testujú našu prácu s abstraktnými objektmi. James Flynn je však je presvedčený, že dramatický nárast bodov v IQ testoch v 20. storočí nemá nič spoločné s lepšími génmi, ale je spojený s meniacim sa prostredím. Vysvetľuje to na príklade uzbeckých poľnohospodárov. Boli zväčša úplne negramotný, nikdy nechodili do školy a vykonávali jednoduché poľnohospodárske manuálne práce.

Keď sa sovietski akademici na čele so slávnym kognitívnym psychológom Alexandrom R. Lurijom  v 20. rokoch minulého storočia týchto poľnohospodárov pýtali, čo má spoločne resp. čo spája sliepku so psom, negramotná kolchozníčka odpovedala:

Kolchozníčka:                     „Sliepka ma dve nohy, pes štyri, sliepka ma krídla, pes nemá,

                                                                 pes má veľké uši a sliepka malé"

Experimentátor:          To všetko sú rozdiely, ale čo majú obidve zvieratá spoločné?

Kolchozníčka:                               „Nie, Nie sú si podobné“

Experimentátor:                      Bolo by možné ich nazvať jedným slovom?

Kolchozníčka:                                     „Nie, to nejde“

 

Podľa Jamesa Flynna ľudia na začiatku 20. storočia, žijúci v krajinách, ktoré len začali s modernizáciou, riešili vo svojom každodennom živote úlohy spojené s konkrétnymi predmetmi, v situáciách, ktoré sa len minimálne líšili počas ich celého života. Naopak, dnes žijeme v prostredí, v ktorom riešime komplexnejšie úlohy, v ktorých ďaleko častejšie hľadáme analógie, klasifikujeme a pracujeme s abstraktnými konceptmi. Ľudia zo začiatku 21. storočia tak v ďaleko väčšej miere komunikujú a premýšľajú viac vedeckým spôsobom uvažovania, než akým disponovali naši prarodičia. Náš slovník je oveľa bohatší na abstraktné výrazy, namiesto opisov okolia, ktoré prevládalo v esejach žiakov na začiatku 20. storočia, sa dnešné deti snažia argumentovať na základe dôkazov a celkovo uvažujeme viac v hypotézach. Inak povedané, naši prarodičia zo začiatku 20. storočia neboli o nič menej "inteligentný" než my. Dnešné IQ testy sú tak kultúrne (širší pojem než kroje, rituály či tance) podmienené a analyzujú schopnosť riešiť úlohy abstraktnejšieho charakteru, na ktoré sme vďaka vhodnému prostrediu odmalička intenzívne trénovaní.

Od rutinných ku kreatívnym typom prác

Ale čo teda spôsobuje, že v našom každodennom živote riešime abstraktnejšie typy úloh, než naši predkovia?

Autori David H Autor, Frank Levy a Richard Murname vo svojej knihe New Division of Labour skúmali ako prudké technologické zmeny v druhej polovici dvadsiateho storočia zasahujú a menia štruktúru pracovných pozícií. Podľa nich automatizácia rôznych procesov postupne viedla k tomu, že množstvo úloh vykonávaných ľuďmi, napr. zber procesných údajov, výpočty, teda opakujúce sa úlohy, ktoré sú definované podľa jasných pravidiel a inštrukcií, nahrádzajú počítače a automatizácia. Úlohy spojené s rutinnými činnosťami, podľa jasne stanovených postupov a inštrukcií, miznú. Naopak rastie počet úloh spojených s expertným myslením, teda riešenia problémov, na ktoré neexistujú jasné a presne stanovené riešenia, ako aj úlohy Interaktívneho charakteru, kde sa vyžadujú komplexné komunikačné zručnosti. Rovnako tak vyššie spomenutí autori poukazujú vo svojich štúdiách na to, že počas 20. storočia rástla náročnosť na riešenie úloh s abstraktnejšími informáciami, v rámci tej istej pracovnej pozície. Tieto poznatky ešte posilnili ekonómovia Ian Wyatt a Daniel Hecker, ktorí skúmali trendy, ako sa vyvíjala štruktúra pracovných pozícií medzi rokmi 1910 a 2000. Zistili, že k najväčšiemu nárastu z 10 % na 40 % došlo práve u pracovných pozícii technici, inžinieri, manažéri, učitelia, právnici, vedci. Teda v tých pracovných pozíciách, ktoré si vyžadujú vyššie nároky na abstraktné a komunikačné schopnosti.

Kolektívna inteligencia a kultúrna adaptácia

Antropológ Joseph Henrich podobne ako James Flynn je presvedčený, že za masívnym nárastom IQ v 20. storočí je meniace sa prostredie. Podľa neho lepšie výsledky v riešení IQ testov z generácie na generáciu spôsobuje rastúca kolektívna inteligencia. Vďaka masívnemu prístupu k rozsiahlejšej kolektívnej inteligencii sú naše mozgy čoraz "múdrejšie". Lepšie výsledky v riešení IQ testov, patria jednoducho len medzi ďalšie ukazovatele technologického pokroku tej ktorej krajiny!

A ako rastie kolektívna inteligencia v moderných industriálnych spoločnostiach?

Asi najlepšie to vysvetľujú ekonómovia Ricardo Hausmann a Cesar Hidalgo vo svojej knihe Atlas of Economic,  ktorí preinterpretovali do súčasnosti myšlienky Adama Smitha. Poukazujú na to, že kľúčom k rozširovaniu kolektívnej inteligencii je špecializácia práce. Tým, že sa viac a viac špecializujeme, prehlbujeme repertoár znalostí a nových myšlienok. Vyššia špecializácia práce vytvára prostredie, v ktorom vznikajú komplexnejšie produkty, technológie, procesy, inštitúcie atď. Nove technológie, ktoré nahrádzajú množstvo manuálnej práce, pomáhajú k vzniku nových pracovných pozícií, v ktorých je riešenie úloh spojené s vyššími nárokmi na abstraktnejšie a interaktívne - komunikačné schopnosti. Tento proces  je jedným z príkladov "kultúrnej adaptácie", kedy my ľudia aktívne meníme a ovplyvňujeme prostredie, v ktorom žijeme a na ktoré sa zároveň snažíme prispôsobiť. Práve táto "kultúrna adaptácia" viedla k tomu, že sa počas 20. storočia, v krajinách prechádzajúcich modernizáciou, ich populácie zlepšovali v riešení IQ testov.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

DOMOV

Schválili nezmysel? Nie, psy a mačky nebudú operovať zaživa

Novela zákona o liekoch nie je dramatická.

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Bugár

Maďarskú menšinu reprezentujú od roku 1989 tie isté tváre.


Už ste čítali?