Stoja za pokrokom elity? Ani náhodou, tvrdí Matt Ridley

Autor: František Muránsky | 17.6.2016 o 8:21 | Karma článku: 4,57 | Prečítané:  130x

Matt Ridley vyštudovaný zoológ, jeden z najznámejších anglicky píšucich popularizátorov myšlienok Adama Smitha, Friedricha Hayeka, Charlesa Darwina či Richarda Dawkinsa, vydal minulý rok svoju novú knihu Evolution of Everything.

Pre slovenských čitateľov je známy svojimi knihami Červená královnaPůvod ctnosti, Genóm, či Racionální optimista. Autor v jeho najnovšej knihe nadväzuje na témy, ktorým sa venoval v predchádzajúcich knihách. V knihe Původ ctnosti hľadal pôvod morálky v našom správaní, v Červenej královne sa zaoberal úlohou reprodukcie a sexu v evolúcii človeka a v Racionálnom optimistovi skúmal korene našej prosperity.

V jeho najnovšej knihe Evolution of Everything tvrdí, že niet dôvodu, aby sme sa na našu spoločnosť a na zmeny v našom správaní nepozerali inak, ako na vývoj iných organizmov v okolitom prostredí, teda cez priezor evolúcie.

Zmeny v našich inštitúciách, zvykoch, jazykoch, či v spôsobe života, sú podľa Riddleyho postupné, neriadené, vzájomne sa ovplyvňujúce, selektívne, spontánne, smerujúce podobne ako Darwinova evolúcia k rastúcej komplexnosti. Avšak, keď sa pozrieme na naše bežné uvažovanie o spoločnosti a udalostiach v nej prebiehajúcich, interpretujeme ich úplne opačným spôsobom. Generáli vyhrávajú bitky, politici riadia štáty, elity vedú masy, filozofi menia naše myslenie, umelci vytvárajú umenie, kňazi učia morálke, učitelia formujú naše myslenie.

Uprednostňujeme spôsob myslenia založený na dizajne, plánovaní, riadení. Tento spôsob uvažovania však autor považuje za chybný, kde dôsledky si zamieňame s ich príčinami. Vývoj spoločnosti, podobne ako evolúcia, je podľa neho založený na riešení problémov metódou pokus a omyl v konkrétnych situáciách, kde neustále prebieha súťaž medzi rôznymi ideami.

V jednotlivých kapitolách o evolúcii morálky, evolúcii života, génov, kultúry, ekonomiky, technológií, či evolúcii školstva, presviedča, že neexistuje žiaden plán, podľa ktorého je naša spoločnosť vystavaná. Naopak, ide o vývoj od jednoduchých procesov a vzťahov smerom ku komplexnejším, kde lokálne pravidlá vytvárajú globálnu štruktúru.

Husi letia v tvare V na oblohe bez toho, že by to vedeli vysvetliť, termity dokážu vystavať termitisko bez architekta či nejakého plánu v ich hlavách len na základe lokálnych úloh jednotlivcov a stromy sú nádherným kompromisom rozhodnutia trilióna buniek založenom na decentralizovanom systéme. Morálka, náboženstvo, kultúra, sa podobne vyvíjajú a menia zdola nahor a nie podľa tradičných modelov, teda zhora nadol, t.j bez riadenia, plánovania či inteligentného dizajnu .

Podobne nástup nášho druhu hominida pred 200 000 rokmi niekde v Afrike bol lokálneho, takmer nepozorovateľného charakteru, kedy počiatočné zmeny v nástrojovom vybavení boli len minimálne. Avšak pred 65 000 rokmi dokázali prvé skupiny našich predkov, vďaka väčšej nástrojovej pestrosti, opustiť Afriku a za pár tisíc rokov sa dostali až do Austrálie a Homo sapiens  sa stal globálnym hráčom na našej planéte.

Autor je najsilnejší vo svojej argumentácii v kapitolách, ktorým sa v poslednom čase venuje najviac, a to v kapitolách o evolúcii technológií a ekonomiky. Priaznivcov ekonómov Adama Smitha a Fridricha Hayeka poteší jeho evolučná interpretácia ekonomiky, ktorú rozvinul už v Racionálnom optimistovi. Prosperita nášho druhu tkvie v špecializácii práce a obchode. Spontánna a dobrovoľná výmena tovarov už medzi lovcami a zberačmi viedla k špecializácii práce, teda k motivácii tráviť viac času v tom, v čom boli jednotlivci či kmene dobrí. Venovať viac času určitej činnosti umožňuje zdokonaľovať a rozširovať repertoár znalostí a vedomostí. Rastúca špecializácia práce však taktiež núti k potrebe rozširovania obchodu a to vedie k potrebe kooperovať aj s cudzincami. Stretávanie a kooperácia s cudzincami zároveň umožňuje vymieňať znalosti a myšlienky, a tým inovovať svoje nástroje v neustálom zväčšujúcom a rozširujúcom sa procese. Lokálny fenomén sa tak stáva globálnym. Špecializácia práce spolu s obchodom tak vytvára trh, ktorý autor prirovnáva k ekosystému, v ktorom sú špecialisti odmeňovaní za riešenie problémov svojich zákazníkov.

Podľa autora je pokrok v technológiách ďaleko viac evolučným fenoménom než náhlou ideou, ktorá osvieti génia. Vznik inovácií pripodobňuje biologickej rekombinácii génov, kedy sa myšlienky a nápady v priaznivom prostredí miešajú a tie mutujú do nových ideí, ktorých výsledkom je pokrok v technológiách. Nie je náhoda, že množstvo vynálezov sa objavuje v rovnakom čase. V prípade teplomeru, vakcinácie, elektrického telegrafu, či procesu elektrifikácie železníc, poznáme viacerých inovátorov, ktorí v  krátkom časovom období prišli s rovnakou inováciou. Charles Darwin a Alfred R.Wallace prišli takmer simultánne s evolučnou teóriou podobne ako Isaac Newton s Gottfriedom Leibnitzom s diferenciálnym a integrálnym počtom. Matt Ridley podobne ako vizionár a redaktor časopisu Wired Kevin Kelly verí, že sú to technológie, ktoré nachádzajú svojich vynálezcov.

V kapitole o vzdelávaní má Matt Ridley pravdu, že čím trpí školstvo, je nedostatok súťaže medzi myšlienkami a ideami. Preto klasická cesta, kedy do čela ministerstva konečne zasadnú „múdre a osvietené elity“, len máločo vyrieši. Na druhej strane tvrdiť, že za mizerným stavom školstva, ktoré neučí súvislosti, ale len fakty, stojí represívny prušiacky model z prvej polovice 19. storočia nie je fér. To, že tak intenzívne vnímame potrebnosť zmien vo vzdelávaní, je skôr dôsledkom prudkého technologického pokroku. Kým školstvo na začiatku 20. storočia pripravovalo ľudí na oveľa jednoduchšie typy úloh, dnes máme oveľa väčšie nároky na abstraktné myslenie a lepšie komunikačné schopnosti. Koniec koncov školstvo vždy len dobieha potreby pracovného trhu.

Najviac mi vadilo, že Matt Ridley nevysvetlil, prečo takmer vo všetkom vidíme dizajnérsky pohľad. To ďaleko uveriteľnejšie analyzoval evolučný biológ Richard Dawkins,  ktorý na tento problém používa termín „Middle World“. Náš mozog sa vyvinul do iného priestoru a času, než evolučné procesy, a preto pozerať sa na svet cez priezor evolúcie sa jednoducho vzpiera nášmu intuitívnemu pohľadu. Krátke kapitoly nútia autora zjednodušovať a to cítiť ako napríklad pri  evolúcii  morálky. Ďaleko zaujímavejšia je jeho kniha Původ ctnosti. Našťastie autor pri akademickej roztržke medzi Danielom Dennettom a Samom Harrisom ide do praktickej stránky a problém slobodnej vôle je pre neho otázka zbytočného a často nezmyselného obviňovania ľudí za veci, za ktoré v skutočnosti nemôžu. Niektoré kapitoly, v ktorých vystupuje Matt Ridley ako radikálny libertián tiež, nemusia sadnúť mnohým čitateľom.

Napriek tomu, že Evolution of Everything nie je od Matta Ridleyho to najlepšie, čo si môže čitateľ od neho prečítať, konfrontácia s jeho myšlienkami a formuláciami jeho argumentov, je niečo, čo v slovenskom lokálnom prostredí nenájdete a ktoré tak zúfalo náš priestor potrebuje.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

DOMOV

Schválili nezmysel? Nie, psy a mačky nebudú operovať zaživa

Novela zákona o liekoch nie je dramatická.

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Bugár

Maďarskú menšinu reprezentujú od roku 1989 tie isté tváre.


Už ste čítali?