reklama

Veľký Rozklad. To nemyslíte vážne, pán Fergusson.

Aj keď názov knihy Velký Rozklad od britského historika Nialla Fergusona evokuje súčasný populárny dystopický žáner, autor sa skôr ako predpoveďami a vykresľovaním strašidelnej budúcnosti, zaoberá minulosťou a súčasnosťou.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Na úvod treba upozorniť fanúšikov pesimistických scenárov, ako napríklad čitateľov českých apokaholikov Václava Cíleka a Miroslava Bártu, že táto kniha sa im bude zdať nudná, málo katastrofická a praktická. Priaznivcov ľavicových pesimistov ako Naomi Kleinovej, Noaha Chomského, Johna Graya, môže spájať s Niallom Fergusonom pocit nostalgie a že to ide s nami dole z kopca, avšak to je asi tak všetko. Autorovi verní by však mali vedieť, že ak čítali jeho knihu Civilizace, neprečítaním Velkého Rozkladu neprídu o nič, s čím by nevedeli žiť.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ak však chcete porozumieť konzervatívnej duši, historik Niall Ferguson, blízky americkým konzervatívcom, ktorý sa paradoxne podľa vlastných slov označuje za “osvietenského škótskeho liberála”, vám jej tajomstvá určite poodhalí.

Kedysi bolo lepšie, svet sa prudko mení a s dominantným západom to ide dolu vodou. V minulosti zodpovedné elity dnes ustupujú moci konzumeristickým záujmom jednotlivcov, čo pre mnohé západné štáty znamená rastúce zadlžovanie. Právny štát ohrozujú nezmyselné zákony a nenásytní právnici, prílišná regulácia a ochrana trhu vedie k tomu, že špekulanti zostávajú nepotrestaní a občiansku spoločnosť, symbolizovanú rôznymi dobročinnými spolkami, ničí sociálny štát. Školstvo upadá, technologický optimizmus je ilúzia, atď. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Úpadok otvorených inštitúcií

Autor vychádza z prác pánov z MIT Derena Acemoglu a Jamesa Robinsona s ich otvorenými a uzavretými inštitúciami a historika Douglassa C. Northa s jeho modelom s otvoreným a obmedzeným prístupom. Dominancia západu od 17. storočia bola dôsledkom toho, že disponoval vhodným inštitucionálnym usporiadaním a ich vzájomným previazaním. To, čo sa v poslednej dobe kazí a prečo západ dobiehajú aj iní, je podľa autora dôsledkom zlyhávania politických, ekonomických, právnych a sociálnych inštitúcií.

Jedným z príkladov úpadku politických inštitúciií je to, že sa západné štáty postupne viac a viac zadlžujú. Boli to vtedajšie anglické elity, ktoré na konci 17. storočia vytvorili súbor inštitúcií, ktoré sa stali predpokladom k západnému triumfalizmu. Autor analogicky verí, že by túto sizyfovskú úlohu mali plniť súčasne elity a povzbudzuje ich k zreformovaniu tohto neutešeného stavu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Kým v prípade politických inštitúcií Niall Ferguson dáva priestor osvieteným a múdrym elitám, v oblasti finančných inštitúcií je naopak pro Smithovský a pro Darwinovský. Finančná evolúcia, podobne ako v prírode, prechádza selekciou. Spochybňuje plánovacie schopnosti regulátorov a neverí, že by vedeli predvídať a reagovať na všetky aspekty možných zárodkov kríz. Namiesto výrazných zásahov a regulácií trhu, rozdelenia bánk na menšie či znižovania ich prepojenia, verí v pragmatickejší prístup. Navrhuje brať finančný svet taký,aký je a ponúkať mu čo najlepšie zmierňujúce prostriedky, aké máme k dispozícii.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V pohľade na stav právnych inštitúcií je výrazne patriotický a verí v silu anglického zvykového práva, ktoré je podľa neho dostatočne flexibilné a dokáže sa lepšie prispôsobiť dobovým požiadavkám. Obáva sa čoraz výraznejšieho vplyvu kontinentálneho práva, ktoré má tendenciu zvyšovať právomoci štátu a jeho zásahov do súkromia.

Štvrtým chátrajúcim inštitucionálnym pilierom je podľa autora občianska spoločnosť, ktorú symbolizuje dobrovoľníctvo a aktívna účasť v lokálnych združeniach. Jej masívny ústup v druhej polovici 20. storočia nepripisuje novým sociálnym sieťam, ale vplyvu štátu s jeho sociálnymi programami. 

Zdroj: You-Tube

Elitársky pohľad

Niall Fergusson vychádza z predpokladu, že za ekonomickým rastom západu boli otvorené inštitúcie, ktoré podporovali ochranu súkromného majetku, vymáhateľnosť práva, ochranu pred svojvoľnými štátnymi zásahmi, resp. záujmami vtedajších monarchov. Žiaľ, až príliš ochotne sa chytá na udicu hodenú Derenom Acemogluom a Jamesom Robinsonom s ich elitárskym a dizajnérskym konceptom. Proste jedno ráno sa „elity“ zobudili a dohodli sa, že vytvoria férovejšie prostredie, v ktorom budú ochraňovať súkromné vlastníctvo, investície, a vytvoria k tomu kontrolné inštitúcie? Bude to dobré a bude to tak lepšie.

Autor na začiatku knihy poznamenáva, že keďže chcel porozumieť histórii a ľuďom nestal sa zoológom ale historikom. No a práve to je to, čo mu chýba! Teda pozerať sa na ľudí z dlhšieho časového obdobia, než len z pohľadu, čo sa udialo za posledných 2000 rokov.

Tento spôsob interpretácie je žiaľ niečo také, ako keď o 100 -200 rokov po nás budú mnohí budúci historici písať, že na konci 20. storočia za bojom proti kožušinovému priemyslu, proti konzumácii mäsa, v kampaniach podporujúcich triedenie odpadu, či za výzvami k menej autoritatívnej výchove detí, stáli neochvejné múdre elity v úzkej spolupráci s vizionárskymi „celebritami“. Avšak tieto trendy k nám neprichádzajú “zhora”, ale sa “vynárajú” ako dôsledok nášho spôsobu života. To, že nám viac vadí utrpenie zvierat a odmietame jesť mäso, vychádza z toho, že sami žijeme v bezpečnejšom prostredí a sme citlivejší k utrpeniu iných, teda aj zvierat. To, že triedime odpad, súvisí s nárastom rôznych produktov a nášho konzumeristického spôsobu života. A s našimi deťmi nevytvárame rovnocennejšie vzťahy, pretože nás to tak učia elitní psychológovia. Je to dôsledok toho, že žijeme v prostredí, v ktorom riešime a naše deti budú rovnako riešiť typy úloh, v ktorých rastú nároky na abstraktnejšie a interaktívno - komunikačné schopnosti. A na vyriešenie takýchto typov úloh, výchova založená na základe príkazov, zákazov a nekritickej poslušnosti voči autorite, ich len sotva vhodne pripraví do ich budúceho života.

Podobne aj v Anglicku na konci 17. storočia vyvrcholil proces, kedy si obchodníci, remeselníci či výrobcovia, presadili svoje záujmy a svoj spôsob života na úkor šľachty a kráľa. Otvoreným inštitúciám, ktoré vznikli na západe ako jeden zo vzorov, slúžili zákony Lex mercanteria a rozhodcovské súdy, ktoré vytvorili a používali magrebskí, benátski, hanzovní obchodníci dlhé stáročia.

Úpadok občianskej spoločnosti?

Druhý názor, s ktorým nemôžem súhlasiť, je autorov pesimistický pohľad na údajný úpadok občianskej spoločnosti. Až príliš cítiť vplyv nielen Alexisa de Tocquevilla, ale aj konzervatívcov ako Ferdinanda Tönniesa, Emila Durkheima, Michaela Walzera, Roberta Bellaha. Oni všetci presadzovali názor, že v liberálnych spoločnostiach bude život jednotlivca spieť k izolácii a oddeleniu od svojej komunity. Medzi ľuďmi bude dochádzať k poklesu schopnosti vytvárať širšie a hlbšie sociálne vzťahy, čo bude viesť k atomizácii, fragmentizácii spoločnosti a jej postupného rozkladu. Podľa Nialla Fergussona sa to v súčasných západných krajín deje, keďže od druhej polovice 20.storočia dochádza k poklesu účasti na rôznych dobrovoľných spolkoch a združeniach, čo znižuje tvorbu sociálneho kapitálu.

Naozaj? Evolučný psychológ Steven Pinker autor známej knihy Better Angel of Our Nature preukázal, že práve v moderných liberálnych spoločnostiach došlo k výraznému poklesu medziľudského násilia, než v často zidealizovanom prostredí pred priemyselnou revolúciou. Naviac, pokles rôznych foriem násilia v liberálnych demokraciách neustále pokračuje.

Moderné liberálne spoločnosti nie sú postavené na účasti jej občanov v rôznych exkluzívnych kluboch, ale na obchode a špecializácii práce. Vďaka prehlbovaniu špecializácie práce pracujeme vo väčších kolektívoch a kooperujeme s oveľa väčším množstvom ľudí, než kedykoľvek v minulosti. Je to špecializácia práce, ktorá vytvára prostredie, v ktorom študujeme, pracujeme nielen s ľuďmi zviazanými lokálnymi a príbuzenskými vzťahmi, ale aj s množstvom ľudí s odlišným kultúrnym, jazykovým a sociálnym pozadím. A nie je tento typ prostredia dostatočný na vytváranie siete medziľudských vzájomných vzťahov?

Paradoxne tak autor, ktorý rád o sebe tvrdí, že je ovplyvnený Adamom Smithom, spokojne prehliada kľúčové tvrdenia tohto liberálneho filozofa a ekonóma. Bol to predsa Adam Smith, ktorý si ako jeden z prvých všimol blahodárne účinky trhu a špecializácie práce na morálku ľudí. To, či tento Fergussonov pesimistický pohľad pramení z jeho biologického konzervativizmu alebo konfirmačného skreslenia, naozaj netuším.

František Muránsky

František Muránsky

Bloger 
  • Počet článkov:  7
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som technologický optimista.Pracujem v oblasti riadiacich systémov pre jadrové a chemické spoločnosti. V nasledujúcich blogoch bude nosnou témou mojich článkov presvedčenie, že najrozumnejšou stratégiou ako sa pozerať na nás ľudí a interpretovať udalosti v našom vývoji, je pomocou evolúcie. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu