Temná budúcnosť slovenskej pravice

Autor: František Muránsky | 19.8.2016 o 8:00 | Karma článku: 5,99 | Prečítané:  142x

Nielen posledné udalosti, ale aj dlhodobé trendy naznačujú, že oveľa väčší problém, než na ľavicovej strane politického spektra, vzniká na pravicovej scéne.

Postupný úpadok a zánik SDKÚ, ako hlavného reformného symbolu pravicového priestoru, plnohodnotne nenahradila žiadna nová strana. Naopak, na pravicovom spektre narastá počet hnutí a zoskupení, ktorých jedinou ideologickou myšlienkou je radikálna rétorika voči SMERu.

Zmena paradigmy

Postup časti pravicovej opozície v kauzách Bašternák a Bonaparte tieto obavy len potvrdzujú. Opozičné aktivity sa postupne redukujú len na boj proti korupcii a zlým oligarchom „ovládajúcich“ Slovensko. Tradičné delenie politickej scény na ľavicu a pravicu, čoraz silnejšie nahrádza rozdeľovanie na spravodliví vs. skorumpovaní,  morálni vs. poslušní oligarchom. Teda súťaž medzi ľavicovými a pravicovými riešeniami problémov, nahrádza rétorika založená na prázdnom a nebezpečnom moralizovaní či sektárstve.

Dominantnou a takmer jedinou témou sa stáva démonizácia  SMERu (nie, že by som chcel SMER obraňovať). Tá je postavená na tom, že kým motívy predstaviteľov OĽANO, SAS, SME RODINA, KDH s Alojzom Hlinom sú nesebecké a sú založené na spoločenskom dobre, naopak motívy SMERákov sú sebecké a spojené so záujmami niekoľkých skupín pôsobiacich v zákulisí. Je to teda tak, že voliči a predstavitelia OĽANO, SAS, SME RODINA, KDH sú charakterní, morálni a tí slušní? A  naopak, voliči a predstavitelia ľavicového SMERu sú menej morálni, sebeckí a zaujíma ich len vlastný osobný zisk?

Morálnejší než iní

Behaviorálni psychológovia už dlhší čas upozorňujú na mnohé kognitívne skreslenia, ktoré sa prejavujú v našom myslení. Jedno dôležité skreslenie bez ohľadu na politickú orientáciu či socioekonomické postavenie sa týka našej sebareflexie vnímať vlastné morálne postoje. Psychológovia v opakovaných štúdiách zistili, že máme tendenciu vidieť vlastné správanie ako nesebeckejšie, štedrejšie a férovejšie, než má väčšina iných ľudí v našom okolí. Na druhej strane máme celkom dobrý odhad v hodnotení pokrytectva a sebeckých motívoch tých druhých.

Profesor psychológie David Dunning a jeho študent Nicholas Epley urobili sériu šetrení medzi vysokoškolskými študentmi. Experimentátori sa najskôr pýtali študentov na ich odhad pre vlastné správanie a správanie iných v určitých situáciách. Jedno šetrenie sa týkalo ich ochoty podporiť charitatívne dni, ktoré sa konali na ich škole a to kúpou nejakého produktu dva týždne pred akciou. Z 250 študentov vyše 80% uviedlo, že si určite kúpia aspoň jeden produkt. Potom sa ich experimentátori opýtali na ich odhad, koľko ostatných študentov z ich okolia si kúpi nejaký produkt (napríklad kvet). Študenti predpovedali, že to bude len okolo 50%. O niekoľko dní po akcii sa experimentátori opäť s nimi stretli a zistili, že študenti výrazne podcenili svoju štedrosť a v skutočnosti len 43% z nich naozaj podporilo charitatívny projekt. Na druhej strane treba však uznať, že študenti celkom dobre odhadli, ako sa budú správať tí druhí.

Podobne dopadli aj ďalšie experimenty, týkajúce sa ochoty študentov kooperovať s neznámym človekom, ich participácii na volebnej účasti, podpore charitatívnych činností, či pri výbere z dvoch rozdielnych úloh (študenti tú ťažšiu úlohu prideľovali inej osobe a ľahšiu sebe). V týchto morálnych dilemách študenti vo svojich predpovediach systematicky preceňovali svoje „morálne“ správanie. Naopak, pri všetkých experimentoch platilo, že účastníci celkom presne odhadovali menej “férové” správanie tých druhých. 

Ako vysvetľuje evolučný psychológ Robert Kurzban, táto forma skreslenia má evolučný pôvod. Náš druh Homo sapiens je silne sociálny druh primáta. Individuálna schopnosť vytvárania priateľstiev a spojenectiev hrá kľúčovú úlohu v našej reprodukčnej úspešnosti. Pre vytváranie dlhotrvajúcich väzieb je najlepší ten spojenec, ktorý vytvára o sebe dojem, že sa správa altruisticky, obetavo a uprednostňuje spoločný záujem pred vlastným. Najvhodnejšia adaptačná stratégia (prejavujúca sa hlavne na nevedomej úrovni) na tvorbu spojenectva, je teda presvedčenie, že naše vlastné motívy k priateľstvu a vytváraniu aliancií sú nezištné a nesebecké.

Táto forma skreslenia sa nás týka aj v prípade politických preferencií. Ak sme konfrontovaní s ľuďmi, ktorí nesúhlasia a odporujú našim politickým názorom, máme tendenciu veriť, že je to preto, lebo sú hlúpi či zlí a jediným ich motívom je ich sebecký záujem a nie to, čo je dobré pre spoločnosť.

My verzus Oni

Aj v liberálnych a demokratických režimoch jednotlivci s určitým vyhranenými názormi často veria, že motívy s odlišnými politickými názormi sú sebecké a pokrytecké. Mnohí pravičiari obviňujú ľavičiarov z toho, že zo závisti trestajú úspešných a šikovných. Podľa nich „závistliví“ ľavičiari radi a účelovo zvyšujú dane a tie prerozdeľujú tým menej pracovitým a lenivým. Naopak, viacerí ľavičiari niekedy až neprávom znehodnocujú to, že úspech mnohých bohatých ľudí je založený na ich tvrdej práci a šikovnosti. Podľa nich je „úspech“ výlučne dôsledkom lepšieho socioekonomického postavenia, siete kontaktov a šťastia.

Tento druh obviňovania a vyhraňovania sa, však nie je hlavnou politickou agendou „štandardnej“ pravice a ľavice. Žiaľ, u slovenských „pravicových“ zoskupení OĽANO, SME RODINA, ĽSNS, ktorú postupne ochotne preberá aj SAS, sa stáva jedinou a dominantnou témou boj tých morálnych a čestných proti skorumpovaným a nemorálnym. Veď riešenie na všetky problémy je také jednoduché! Stačí vymeniť tých zlých, skorumpovaných, oligarchami dosadených ľudí, tými nezávislými, slušnejšími a nesebeckejšími.  Ale výmena tých „nemorálnych“, „morálnejšími“ nie je pravicové riešenie!

Zlepšovanie prostredia, nie moralizovanie

Delenie na ľavicu a pravicu má svoj zmysel, pretože naznačuje predovšetkým  modely riešenia spoločenských problémov. Hlavným cieľom pravicových konceptov je reformovanie a zlepšovanie ekonomického, sociálneho, ale aj vzdelávacieho prostredia. Pravica zvyčajne presadzuje znižovanie daní súkromným či fyzickým subjektom. Snaží sa znižovať protekcionizmus, byrokraciu a vytvárať tak férovejšie prostredie. Podstatou týchto reforiem je uľahčiť súkromným firmám a jednotlivcom prístup na trh. Tí totiž prichádzajú a ponúkajú konzumentom svoje nápady, inovácie v podobe nových služieb, modelov a produktov. A je úlohou spotrebiteľov vybrať a selektovať z nich tie najlepšie a rozhodnúť o ich ďalšom osude.

Pri súčasných horúcich témach ako zdravotníctvo a školstvo, OĽANO, SME RODINA či ĽSNS neponúkajú žiadne zo štandartných pravicových riešení. Ich hlavné riešenie je založené na výmene zlých, skorumpovaných, neschopných manažérov a učiteľov tými šikovnejšími, pracovitejšími a morálnejšími.

Podobne korupcia je v pravicovom pohľade dôsledkom nedostatku konkurencie a rozsiahleho protekcionizmu. Paradoxne však všetky tieto zoskupenia svoje volebné programy postavili na izolacionizme a protekcionistických riešeniach, ktoré by korupciu len rapídne zhoršili.

Neblahé vyhliadky pravicového spektra

Ak teda aj najsilnejšia „štandardná“ opozičná pravicová strana SAS podľahne vábeniu Matovičovho OĽANO, môže to viesť k viacerým neblahým dôsledkom pre slovenskú pravicu. Prvým dôsledkom bude, že namiesto Miklošovcov, Dzurindovcov, Sulikovcov a Zajacovcov, pravicové spektrum vygeneruje nielen také esá ako Igor Matovič, Alojz Hlina, Andrej Danko, Branislav Škripek, Milan Krajniak, Štefan Kuffa, Marián Kotleba, ale najskôr ešte niečo horšie a absurdnejšie.

Druhý problém tohto redukcionizmu v pravicovom priestore bude absencia skutočných pravicových tém a ich možných riešení.  Bez väčšej diskusie a súťaže medzi myšlienkami o ďalších reformách a inovatívnych riešeniach,  pravicové spektrum najskôr ponúkne len mizerné a polovičaté riešenia, ktoré sotva posunú Slovensko ďalej k väčšej prosperite.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

TECH

Minúta po minúte: Vesmírna sonda Rosetta narazila do kométy 67P

Historická misia Európskej vesmírnej agentúry skončila po dvanástich rokoch.


Už ste čítali?